Johan Börjesson založil železiarsku hutu v lokalite Sunnemo a začal s výrobou železa v tomto kraji. Išlo o prvú železiarsku hutu v mestskej časti, ktorá je dnes známa pod názvom Hagfors.

Bengt Gustaf Geijer z Bosjönu si bol zajazdiť na koni a okamžite si všimol potenciál farmy a podniku, ktorý sa niekoľko rokov po Karlströmovej smrti v roku 1691 kvôli ťažkým časom dostal do havarijného stavu. Geijer si na začiatok farmu Uddeholm prenajal.

Geijer a jeho čerstvá manželka Lovisa Sofia Tranea kupujú panské sídlo, ako aj lesy, vodopády a buchary. V ten istý rok tiež založil spoločnosť Uddeholms Bolag (Uddeholmova spoločnosť). V priebehu nasledujúcich 20 rokov premenil Uddeholm na jedného z najväčších producentov ocele vo Švédsku. Uzreli tu svetlo sveta niektoré vysoké pece a buchary: Stjärnfors, Geijersholm, Gustavsfors, Uvanå, Uddeholmshyttan, Traneberg a ďalšie.

Bengt Gustaf a Lovisa Tranea zbúrali svoje prvé panské sídlo a nahradili ho novším, väčším a modernejším sídlom Uddeholms č. 2. Úlohu navrhnúť panské sídlo pre Uddeholm dostal Johan Eberhard Carlberg. Takisto ho požiadali, aby navrhol vyššiu strednú školu v Karlstade, ako aj novú vežu pre katedrálu v Karlstade a pre kostol v lokalite Väse, ktorá sa nachádza neďaleko Karlstadu. Carlsberga najviac preslávili jeho ďalšie stavby, napríklad v roku 1727 sa pustil v Štokholme do vzdúvadiel v lokalite Slussen, ktoré už vyžadovali modernizáciu.

Bengt Gustaf Geijer zomrel, no pred smrťou spísal závet, ktorý zaručoval, že spoločnosť zostane rodine vcelku aj po jeho smrti, a nesmie sa teda rozdeliť medzi množstvo dedičov.

Zomrela aj jeho manželka Lovisa Sofia Tranea. Posledné štyri roky po smrti Bengta Gustafa bola jednou z prvých žien vo Švédsku vo vedení firmy, a sama viedla rozvoj spoločnosti Uddeholm, ako aj vychovávala desať detí, ktoré spoločne mali, a z ktorých 9 prežilo. Najstarší syn Jan Gustaf sa stal generálnym riaditeľom spoločnosti Uddeholm. V skutočnosti však o ňu nemal záujem a unavený sa po troch rokoch presúva na juh k lokalite Ransäter na miesto, ktoré sa v súčasnosti nazýva Geijergården.

Emanuel Geijer, jeden z jeho mladších bratov, nahrádza svojho staršieho brata, ktorý sa presťahoval do Ransäteru. Spoločnosť Uddeholm naďalej prevádzkovali deti a vnúčatá rodiny Geijerovcov až do roku 1829. Emanuelovi bol neskôr vďaka kontaktom s kráľom Gustavom III udelený šľachtický titul a prijal meno Emanuel af Geijerstam.

Starý kostol zo 17. storočia z provincie Norra Råda bol prepravený po jazere Rådasjön a zrekonštruovaný do podoby novej sýpky pre panské sídlo. V roku 1960 bola budova znova zrekonštruovaná a bol jej vrátený pôvodný duchovný účel dnešnej kaplnky v Uddeholme.

Do spoločnosti Uddeholm vstúpil Jonas Waern. Išlo o vôbec prvú osobu za viac než 100 rokov, ktorá nepatrila do rodiny Geijerovcov, čo spôsobovalo kvôli existujúcemu závetu problém. Tento sa rýchle vyriešil, keď si Waern zobral jedno z dievčat z rodiny Geijerovcov. Waern bol priekopníkom, ktorý propagoval veľkovýrobu a racionalizáciu. Objavil potenciál využitia vodnej energie na rozvoj priemyslu a bol medzi tými, ktorí položili základy nového priemyselného Švédska a tým aj súčasnej modernej podoby spoločnosti Uddeholm.

Waern vyslal loďou jedného z mladých inžinierov, ktorí pracovali pre spoločnosť – E. G. Danielssona – propagovať do Amerike spoločnosť Uddeholm a rad jej produktov. Danielsson sa vrátil po roku s niekoľkými zmluvami s novými zákazníkmi spoza oceána. Dnes mu môžeme ďakovať za to, že dostal meno Uddeholm na mapu mimo Európy. V roku 1855 sa E. G. Danielsson stal generálnym riaditeľom spoločnosti Uddeholms AB.

Z dovtedy rodinnej firmy Uddeholm sa stala akciová spoločnosť.

V železiarňach v Hagforse prvýkrát prebehol Bessemerov proces výroby ocele.

Je dokončená nová bloková valcovňa a o rok neskôr továreň na výrobu skrutiek a klincov a postavená martinská pec.

V hornej časti priehrady vo Stjärnforse, medzi jazerom Värmullen a riekou Uvån, je postavená prvá elektráreň. Jej výkon je 400 konských síl a napätie 3000 voltov.

Počas nasledujúcich rokov za zintenzívňujú práce na budovaní jedinečnej medzinárodnej organizácie predaja spoločnosti Uddeholm po celom svete.

Druhá svetová vojna pustoší Európu, ale v neutrálnom Švédsku panuje mier. Spoločnosť Uddeholm uvádza do prevádzky nový kovací lis a oslavuje svoje 275. výročie. Čestní hostia, miestni manažéri a zamestnanci sa zišli na tejto veľkej slávnosti, o ktorej ľudia stále hovoria – nie však z dôvodu, ktorý by sa dal očakávať. Kvôli pokazenému losiemu mäsu za normálnych okolností idylické mesto Hagfors trpí žalúdočnými ťažkosťami nedoziernych rozmerov.

Štyria spolupracujúci výrobcovia ocele vo Švédsku – Uddeholm, Fagersta Bruks AB, Hellefors Jernverks AB a Sandvikens Jernverks AB – vytvorili organizáciu ASSAB (Associated Swedish Steel AB). Cieľ bol jediný – spoločne využiť príležitosti a rozvinúť obchodné činnosti v Ázii, východnej časti Barmy, v Afrike a Latinskej Amerike. V roku 1976 spoločnosť Uddeholm ostatných kúpila a organizácia ASSAB sa tým pádom stala jej stopercentnou dcérskou spoločnosťou.

Na výročnom valnom zhromaždení v Karlstade sa 11. júna konečne vyriešil prebiehajúci konflikt medzi výkonným riaditeľom Nilsom Danielsenom a predsedom správnej rady. Danielsen odmietol myšlienku správnej rady zlikvidovať železiarne v Hagforse. Správna rada chcela koncentrovať všetku výrobu ocele v Storforse, s čím Danielsen nesúhlasil. Napriek žiadostiam Danielsen odmietol aj odstúpiť a na výročnom valnom zhromaždení bol konflikt nakoniec vyriešený hlasovaním o dôvere v prospech Danielsena. Železiarne Hagfors boli zachránené a celá bývalá správna rada bola vyhodená z výročného valného zhromaždenia.

Za generálneho riaditeľa spoločnosti Uddeholm je menovaný Wilhelm Ekman, ktorý bude pôsobiť na tejto pozícii 19 rokov až do roku 1975. V súčasnosti Ekmana mnohí považujú za posledného tradičného generálneho riaditeľa závodu vo Švédsku, ktorý stál na čele piatich organizačných zložiek: oceľ, lesy (vrátane poľnohospodárstva), chémia (vrátane papiera a vlákniny), energia a bane. Na svojom vrchole mala spoločnosť Uddeholm počas éry Ekmana vo Värmlande viac než 12 000 zamestnancov.

Lesnícka divízia spoločnosti Uddeholm sa zlúčila so spoločnosťou Billerud do spoločného podniku Billerud-Uddeholm AB. V polovici 80. rokov tento podnik kúpila spoločnosť Stora, ktorá z neho vybudovala súčasnú firmu Stora Enso.

Zdroje na spracovanie centrálnych údajov skupiny boli presunuté do vlastnej spoločnosti spolu so spoločnosťou Programator AB. Nová spoločnosť dostala názov AB Värmlandsdata, a často sa spomína ako kľúčový faktor vývoja dnešného IT zoskupenia vo Värmlande.

Spoločnosť Uddeholm investuje viac než 100 miliónov švédskych korún do novej technológie elektrotroskového pretavovania (ESR).

V rokoch 2002 – 2008 bola spoločnosť Uddeholm partnerom Švédskej rally, najväčšieho motoristického športového podujatia vo Švédsku. „Uddeholms Swedish Rally“ bola súčasťou Majstrovstiev sveta v rally (WRC) a jediným závodom, ktorý sa konal v zimných podmienkach. Švédska rally sa už desaťročia koná v lesoch Värmlandu a spoločnosť Uddeholm sa na nej spolupodieľala s veľkou pýchou a angažovanosťou. Keďže hlavná servisná základňa súťaže bola v Hagforse, mnohí zamestnanci pracovali ako dobrovoľníci, aby zabezpečili hladký chod celého podujatia.

Rakúska oceliarska skupina Voestalpine AG ponúka odkúpenie celej spoločnosti Böhler-Uddeholm AG, a neskôr vo Voestalpine tvorí úplne novú piatu divíziu špeciálnej ocele.

Po dvoch rokoch starostlivého plánovania a náročnej práce uvádza švédsky kráľ Karol XVI Gustáv do prevádzky druhý kovací lis.

Spoločnosť Uddeholm prešla na skvapalnený zemný plyn LNG a vykonala tak ďalší krok, aby sa stala jedným z najekologickejších výrobcov.